S pravdou von: Choroba, kde si sa vzala

Kde bolo tam bolo zrazu bol človek, chorý, slabý, nevládny. Nevedel si sám pomôcť. Ale čo bolo predtým? Predtým bolo množstvo zlosti, negatívnych emócií, smútku, či nerovnováhy. Niekedy bolo priveľmi veľa fyzickej práce, na ktorú telo nebolo pripravené, lebo veľa dní predtým len leňošilo a neudržiavalo sa v kondícii. Potom keď sa raz za čas pustilo do fyzickej práce, akoby ho svaly nepočúvali. Jedny svaly boli tuhé neohybné, druhé zasa slabé a mľandravé.

Veľa krát však ešte väčší problém s telom vzniká, keď plače duša. Veľa starostí, ktoré človek ani nevie priamo ovplyvniť sadá na plecia, šija tuhne, akoby si človiečik niesol akýsi batôžtek náreku. Batôžtek je niekedy taký ťažký že hlava sa musí posunúť dopredu a z chrbta sa stane guľatý chrbátik. Do toho nebodaj smútok a už sa ťažšie dýcha, akoby pľúca nevládali, srdce bije ako zvon, sem tam však začína vynechávať, lebo šťastia je v živote nedostatok a smútok a sklamanie ho prebíja. Niekto zase má iné problémy, veľa sa zlostí, až tak veľa, že pečienka akoby sa chcela rozpadnúť na márne kúsky. Niekedy v ňom tak kypí žlč, že kamene ani loptičky v sebe skrýva. Každý to má inak, niekto zasa dusí svoje problémy vo svojom žalúdku, až sa k vredom dopracuje. Niekto zasa nechce pustiť svoje problémy a minulosť potom súperí so zápchou, či iné pliagy sa mu v čreve dejú.

A niektorí zdravo žijú, športujú, ale priveľa zranení sa im deje a nechápu, že musia niečo zmeniť, lebo viacej budú v špitali, ako na ihrisku sa pretekať. Nechápu, že každý zdravia neduh, hoc len vykotený členok, je akousi správou spomalenia.

Ľudia, plašíme sa a chceme slávu a úspech, ale reči tela akoby sme nerozumeli ,hoc prirodzene to máme v sebe. Nechápeme, že telo keď plače dlho nemôže byť zdravé a dlhoveké. Kedy začneme počúvať to naše telo, ktoré nám veľa ráz kričí zastav sa!

Každá choroba začína mimo naše fyzické telo, akoby okolo nás a trvá dlhšie kým prenikne úplne do nás samotných. Niekedy si ju aj vyberieme predtým než sa narodíme do oného sveta, aby sme si vyskúšali úlohu ťažšiu a je na nás či sa s ňou popasujeme.

Niekedy múdrosti aj poznáme, ale veľmi málo uvažujeme ,či sa podľa nich chováme. Načúvajme svojej duši, telu, povedia nám čo je správne. Povedia aj čomu sa vyvarovať, kedy hladovať, či kedy sa váľať v snehu.

Kto chce dušu oklamať, bude v klamstve neúspešný, len sám sebe bude škodiť.