Je tomu, už nejaký rôčik, čo som strávil určité mesiace na Cypre. Počas tohto obdobia som zažil rôzne životné skúšky, sklamania, ale hlavne nájdenie samého seba. Na Cyprus som odchádzal v extáze čítania kníh východnej filozofie, čínskej tradičnej medicíny, či vzdelávaním sa alternatívnej pomoci. Toto obdobie som veľmi veľa cvičil Chi kung, Tai chi, meditoval som pri vychádzajúcom slnku, ale aj pri splne nad morskou oblohou. Zároveň som, ale zažil aj alkoholové párty, nezvládnuté emócie, či úplné rozhodenie samého seba. Bolo to obdobie ako na bumerangu, nechápal som vtedy, prečo to je. Dnes sa na tomto období schuti bavím a viem, že som si musel prejsť extrémom, aby som vedel, čo je pre mňa extrém. Extrém je individuálny, ale hlavne rozlišujte extrém, ktorý vidí vo Vás okolie a extrém, ktorý nepôsobí dobre na Vás samých. Pre mňa napríklad bol neskutočný zážitok, že som držal pôst aj 17 dní vkuse, pre niekoho brutálny nezmysel extrém. Pre niekoho je zase úplne prirodzené behať aj vyše 50 km v kopcoch vo vysokom tempe, pre niekoho zbytočný extrém nepochopenie, ale pre daného bežca možno meditácia, možno až orgazmus pre jeho fyzické a psychické telo. Samozrejme k dlhému pôstu, alebo dlhému behu človek neprejde z dňa na deň. Je to dlhodobejší tréning spoznávanie svojho tela a skúmanie jeho reakcií na inú záťaž, ktorá je samozrejme postupná.
Na Cypre som sa spoznal s jedným starším pánom a rozhovor s ním bol, niečo veľmi inšpiratívne. Stále mi rozprával, ako sú ľudia zaslepený a nevidia za oponu. Zaujíma ich oblečenie, hlasná hudba a krátkodobé zážitky bez emócií. Milujú stav, kedy sa nevedia kontrolovať v požívaní alkoholu, nezdravého jedla, či iných možností moderného sveta. Nepremýšľajú nad zákonmi rezonancie vesmíru a dopadoch ich bezhlavého správania. Jeho vety mali vždy hlbokú myšlienku, najviac ma však zaujali vety: Extrém pre samotného človeka, môže spôsobiť záhubu, alebo naopak úplnú obrodu. Dôležitosť spočíva v tom v akom rozpoložení, človek do toho extrému vstupuje. Či vstupuje s čistým srdcom a pokorou, alebo vstupuje v nerovnováhe s deštrukčnými myšlienkami.
Taktiež ma zaujala veta a jednoznačné prehlásenie: Aj keď si myslíš, že sa nedá vymaniť spod nadvlády mocných ľudí, je to všetko len o našom presvedčení. Lebo človek, keď chce vyhrá nad všetkým navôkol, poraziť sa môže len sám svojím presvedčením.
Nerobme si teda zo života zlý extrém, ale extrémne dobrý život, podľa našej chuti. Nezabúdajme, že každý z nás ma úplne odlišnú chuť na krásny život. Počúvajme svoj pravý vnútorný cit a pocit :-). A verme tomu, že si tvoríme svoj život vo všetkých úrovniach a všetky veci majú svoj hlboký význam.
