S pravdou von – 18. časť

S pravdou von: Opäť sa hlásim ako každý mesiac, tento krát môj článok bude výrazne ovplyvnený poslednými dňami môjho života. V článkoch, ktoré píšem sa snažím motivovať ľudí, že môžu zmeniť všetko vo svojom živote, pritiahnuť si všetko po čom túžia. Dúfam, že dnes Vás motivujem nielen k sebapremene samého seba, ale aj zmene kolektívneho vedomia a planéty ako takej. Posledných 8 dní som držal pôst.V minulosti som žažil aj dlhší pôst, čiže nič výnimočné to nie je. Počas pôstu som sa cítil perfektne.Veľa energie, sily, pozitívnej energie, ale posledné 2 dni som silné vnímal to, že sa ženieme do záhuby. Všetci ľudia sme asi až priveľkí alibisti( vrátane mňa). Na facebooku a internete denne vidím aspoň 1 video, ako táto planéta smeruje do krachu. My ľudia si myslíme, že si dáme na týždeň fotku na facebook – My sme les a myslíme si akí sme záchrancovia, hoci sme práve kúpili kartón balenej vody, zabalené jahody v plaste, pri prechádzke na zem odhodili najmenej 8 špakov. Je to čistý alibizmus a zjavne to nestačí. Pri svojom pôste som v obchode som našiel vľmi málo lisovaných štiav v skle, väčšinou boli v tetrapaku, alebo v plaste. Dokonca aj keď som nezjedol za 8 dní nič okrem vypitia jedného litra lisovanej šťavy a zhruba 4 litrov vody na deň, vytváral som viac než dosť odpadu. V košickom okolí som za celé leto nenašiel miesto v prírode bez odpadkov a teraz mi došlo, že to bude len a len horšie. Ak neprestaneme byť alibistami. Počas šiesteho dňa pôstu som na ulici počas pauzy videl ľudí, ktorí akoby neboli napojení na zdroj, ale chodili len ako roboti, ktorí sa vlastne nevedia ani rozhodnúť čo je dobré, čo je zlé. Veľmi málo ľudí malo rozžiarenú auru, skôr som cítil u ľudí beznádej, nechuť, možno až zúfalosť.
Nie je môj štýl upozorňovať na niečo negatívne a asi to bude aj môj prvý a posledný článok, kde píšem aj o takýchto veciach. Bohužiaľ som musel. Pokiaľ by som neskončil pôst myslím si, že by som musel ujsť s rodinou niekde hlboko do prírody, ďaleko od ľudí, alebo by som upadol možno do nejakej depky, možno by som si zaistil pobyt na psychiatrii :-D. Je jednoduché dodržiavať pôst,keď meditujete v kláštore, v tichu ,v horách 😀 , ale čo by robili tibetskí mnísi, keby mali hypotéky, otvorené kasína, hypermarkety, ktoré lákajú svojimi skvelými cenami a ostatné lákadlá, ktoré si človek ani nepripúšťa.

Čo môžeme spraviť pre Zmenu ???!!!!
Uvedomiť si, že sme nielen fyzické telo, ale aj duša. Tieto dve veci prepojiť a začať aspoň trocha akceptovať srdce. Začať sa zaujímať o planétu, nielen emóciami, ale aj činmi. Vytvárať čo najmenej odpadu a keď nejaký vytvoríme snažiť sa ho recyklovať, triediť, ale určite ho obmedziť. K iným bytostiam a samému sa správať s úctou, rešpektom a hlavne s láskou.

A v poslednom rade to najdôležitejšie – ŽIŤ ŠŤASTNÝ ŽIVOT.
Keď budeme žiť šťastný život, naša aura bude žiariť a budeme prirodzene prijímať informácie – intuitívne, ktoré môžu náš život na planéte Zem zlepšiť.

Držím palce všetkým Vám rovnako aj sebe.

Viem, že sa nám to podarí, Musí !!!

Všetko máme vo vlastných rukách.

Prajem krásne dni. 🙂

 

Richard

Comments are closed.