S pravdou von -19 časť pokračovanie

S pravdou von- . Milí priatelia dnes by som chcel pokračovať v téme, ktorú som začal v minulom dieli. Veziete sa v tom správnom vlaku, ktorý Vás vedieť za životom čo chcete žiť? Za úspechom, svojim poslaním, svojou láskou a inšpiráciou? Sme v tom správnom vlaku?

Ako si skutočne uvedomiť či v ňom sedíme a či ideme správnym smerom? Ako prísť vôbec na svoje poslanie, úspech či vzbudiť v sebe lásku s inšpiráciami, ktoré nás posúvajú ďalej a ďalej?

Vždy v prvom rade sa musíme dostať do svojho stredu, niekto tomu vraví meditácia, niekto oddych, niekto relax. Je jedno ako to nazveme. Pokiaľ človek nebude v strede, nebude mať prirodzenú intuíciu. Tú správnu intuíciu, ktorá nahradí to racio, ktoré vidí len štatistiku a čísla. Vždy by sme si mali nájsť na seba čas a venovať sa aj činnostiam, ktoré môžu priniesť nové inšpirácie, nápady či až vízie.
Nájsť si čas na seba, svoj sebarozvoj, či len predýchať z hlboka na 5-10 minút a dostať sa opäť do stredu. Keď budeme v strede, budeme si veľmi jednoducho všímať synchronicity a vnímať pocity na dané situácie.

Čo je synchronicita ? Áno, to je častokrát to dôležité potvrdenie, že ideme správne, že nám prajú hviezdy. Akoby sme boli pod zvláštnou ochranou pre úspech. Ja som synchronicity začal vnímať postupne, ale jedna udalosť ma presvedčila na 100%. Raz sme sa s kamarátom vracali z lyžovačky z Jasnej a obaja sme mali chuť na nanuk. Išli sme domov a ja som chcel byť už doma , tak sa mi to aj vyfučalo z hlavy. Kamarát mi to pripomenul, že však poďme na nanuk aj ty si mal chuť. Ja som racionálne najprv pozrel na hodinky a povedal som si, že poďme rýchlo domov. Hneď na to som videl kamión Algida s veľkým obľúbeným kornetom . Pri najbližšej pumpe stojíme, kupujeme a nadšení lížeme nanuk. Po 10 minútach stojíme v kolóne, kde sa stala vážna dopravná nehoda. Pýtame sa kedy sa to stalo? Pri odpovedi nás mrazí, lebo aj my sme mohli byť kľudne súčasťou tejto havárie. Vtedy som sa usmial na moje korneto a na kamaráta. Synchronicity však môžeme vidieť vždy keď sa niečo rozhodujete. Stačí ich len vnímať. Vnímať ich budeme, keď budeme vo svojom strede. A stále dokola .

Niekedy je to aj o zatrpknutosti života. Veľa krát som počul od ľudí, však to nejak už dožijem už nechcem isť za šťastím, úspechom, láskou. Už len nech to nejak tak dobehne a ja umriem v pokoji.

Naposledy, keď som prišiel domov, unavený v noci z práce, si vravím, či to má všetko zmysel. Zapnem telku, čo nerobím a vidím film, kde pani diagnostikujú smrteľné ochorenie. Život maximálne 6 týždňov. Ona namiesto toho, aby smútila a plakala sa rozhodla prežiť všetko, čo chcela. Dala výpoveď z práce, kde ju vydierali a ponižovali. A vybrala sa do Karlových Varov, kde sa chcela stretnúť so svojim kuchárskym idolom. Začala robiť všetko, na čo by sa nikdy nedala nahovoriť, hoci v hĺbke duše by to chcela. Všetko si dopriala čo chcela, však žije posledné týždne. Film samozrejme dopadol dobre, nezomrela, dokonca vyhrala na rulete množstvo peňazí, nakoľko nechcela ani vyhrať,len si povedala, že si to užije a dá na intuíciu. Odvtedy žije naplno.

Prečo takto nežijeme aj my, akoby sme mali pred sebou posledné týždne a rozhodovali sa srdcom, používali intuíciu a nasadli do toho správneho vlaku, ktorý ide správnym smerom.

Všetku našu moc, máme vo vlastných rukách, ktorú častokrát odmietame využiť. Zoberme preto odvahu, nadšenie a začnime ju využívať vo svoj prospech. Pritiahnuť si môžeme naozaj všetko.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *