S pravdou von: Aj neuveriteľné je možné

V auguste opäť píšem o tom aká je naša ľudská myseľ silná, ako magická vesmír vie všetky udalosti zariadiť a stvoriť nemožné nepredvídateľné a fascinujúce. Niekedy stačí len nájsť voľné parkovacie miesto, inokedy zas vyliečiť sa z ´´ z nevyliečiteľnej choroby,, každý prikladáme inú mieru zázrakom, ktoré sa pravidelne dejú a môžu mať pre nás iný význam.
Koľko krát sme spochybnili vec, ktorá vyzerala byť nereálna, ale chceli sme ju zažiť. Napriek tomu sme presvedčili samého seba, že sa nemáme pozerať na svet cez ružové okuliare a je to proste nereálne. A čo tak staré známe vyslať a nestarať sa 🙂
Posledný príspevok som písal o tom koľko zápasov som videl na MS v hokeji, hoci financie som mal odložené na úplne iné zámery. Počas týchto MS v hokeji na zápase SVK – FRA, kde sme sedeli vo francúzskom sektore a lístky dostali darom 😀 vďaka skvelým ľudom sa ma Miško opýtal jednu otázku. Tatik môžeme isť na finále ??? Určite budú hrať Slováci. Ja si tak vravím fuuuha no ak sa pošťastí pôjdeme na finále, ale ono sa hra v Bratislave. Môj Miško zosmutnel, na poslednom zápase, ktorom sme boli, kedy sme opäť dostali darom lístok na zápas Francúzsko – Fínsko, vytvorili v hale exkluzívnu atmosféru. Vtedy mi Miško povedal, mohlo by byť finále Slovensko – Fínsko, ja som sa len usmial a ďalej sme si to užívali. Cez ďalšiu prestávku povedal, že jemu sa nechce cestovať do Bratislavy, že on by išiel na finále do Košíc a budeme hrať s Fínmi. Znova som sa len usmial povedal som mu, že nech si to hlavne užíva teraz. Prešiel necelý mesiac a zrazu prichádzam na to, že v KE sú aj MS v hokejbale, tak sa hneď pýtam Miška či nepôjdeme. Prvý otvárací zápas Slovensko – Fínsko, hneď si spomínam a vravím mu to je skoro, ako tvoje vysnívané finále. On si to len užíval a fascinovane sledoval.
Po týždni je Aďka a Miško na semifinále s Kanadou, a ja kupujem lístky na finále. Všetci si mysleli, že finále bude Slovensko – Česko, nik nepočítal, že by sa prebojovali do Finále Fíni.
Všetci čo ste sledovali viete, ako to dopadlo, vo finále sme v zaplnenej Steel Aréne vyhrali s Fínmi titul majstrov sveta. Krásny zážitok, super atmosféra a vtedy si uvedomujem, ako vie vesmír priniesť malému dieťaťu presne po čom túži, nereálny scenár sa mení na reálny.
Ponaučenie máme asi všetci – Pokiaľ vidíme nereálnu vec, môže sa pretransformovať v inej podobe a zhmotniť sa v realite.
Viac o tom nebudem čmárať, kto ma číta ,vie ako to funguje.
Po finále bola jobovka od Miška, veta ja sa chcem odfotiť s medailami s hráčmi našimi aj fínskymi 😀

Prikladám radšej foto 🙂

See you later aligejtr