S pravdou von: Energia, ktorá sa má vracať

Ten, kto ma pozná, vie a pozná môj názor na vesmír, zákon príťažlivosti, či energiu. Energia je všetko to, čo okolo seba máme a všetko to vieme ovplyvňovať našim zámerom.
Veľa ľudí, keď začne meniť svoj život, tak chcú byť tými najlepšími ľuďmi. Snažia sa rozdávať na úkor seba, aj ja som to robil. Niekedy sa prichytím pri tom, že to aj robím 😀
Kedy je to ale tak, aby to bolo správne s rezonanciami vesmíru? Tak aby sme nešli sami proti sebe? Energiu som vždy vnímal, ako niečo čo keď odovzdám,tak sa mi musí vrátiť. Idete do práce, dostanete výplatu, idete na koncert dostanete vystúpenie, obdarujete niekoho a on Vám vráti úsmev, v mojej praxi niekomu niečo poviete a on na sebe začne makať a realizovať zmenu. Aj toto je výmena energií. Energia musí neustále kolovať, inak by to ani nešlo. Stagnácia môže spôsobiť podráždenie, zatrpknutosť, pocit vyhorenia, či absolútnu beznádej. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či sa Vám vracia energia, odtiaľ, kam ju dávate? Nemusí prísť hneď, môže sa vracať postupne. Je to ako s prváčikom. Sadnete si k stolu a píšete prvé písmená, dávate energiu pozornosti, pochopenia, lásky a aj veľkej dávky trpezlivosti. Už o pár dní vidíte výsledok, ktorý Vás musí hriať pri srdci a ste nabitý pocitom šťastia.
Naučme sa dávať pozornosť veciam, ktoré nám dávajú dobrý pocit, naučme sa dávať pozornosť ľudom, ktorí nám vracajú nadšenie, že to má zmysel. Vracajú nám niečo viac, ako je hmotné 🙂
Dnešný príbeh je o tom ako som ja dával energiu, tam, kde sa mi vôbec nevracala. Veľa ľudí vie, že môj sen bolo mať centrá na viacerých miestach na Slovensku. Popri externom štúdiu, prevádzke v Košiciach som si rozmyslel, že mi nestačí chodiť za klientmi do Zvolena na 2-3 dni do mesiaca. Chcel som peknú prevádzku, ktorá bude fachčiť aj bezo mňa. Priznám sa, áno, očakával som od nej aj nejaké finančné prilepšenie. Však prečo by nie, práve aj peniaze sú skvelý božský nástroj na realizáciu. Dával som do toho maximum. Nikdy nezabudnem na slová môjho automechanika, ktorý sa ma pýtal ako môžem najazdiť 25 000 km ročne, keď som stále v práci 5 dní v týždni. Ja na to len s úsmevom: Presúvam sa v noci, alebo v skorých ranných hodinách. Tak to aj bolo, často krát som vyrážal ráno niekedy aj o 03.30 a niekedy som sa vracal neskoro v noci po 01.00. Po čase som začal cítiť stagnáciu, vyčerpanie a hlavne som strácal zmysel svojho nadšenia. Počas mojej prítomnosti bola prevádzka preplnená termínmi, eufóriou, ale keď som odišiel zívala prázdnotou. Trvalo mi dlhšie kým som pochopil, že tu moja cesta skončila. Akoby sa energia zastavila a prestala prúdiť.

Keď prevádzka spoznala svojho nového majiteľa, akoby sa zo mňa odvalil nejaký balvan. Všetko zrazu akoby dávalo zmysel.
Preto si my ľudia musíme rozmyslieť, kde a koľko energie dávame, prípadne aj komu. Nedávame energiu nesprávnym smerom a potom chýba tam, kde ju skutočne potrebujeme? Energia je ako milenka, musíš ju hýčkať a ona ti splní všetko :-D. Keď ju budeme správne smerovať budú sa nám otvárať tie správne dvere poznania.

Prajem Vám krásny večer

Si ju lajter aligeter 😀