Doba stereotypu, sedavej práce, moderných technológií, ale hlavne psychického a fyzického preťaženia.
Človek bol vždy stvorený na pohyb, ale vždy to bolo podmienené aj životnými podmienkami, nárokmi, niekedy až bojom o prežitie. Táto doba nás v podstate vyzýva k tomu, že nám stačí 100 krokov denne, aby sme sa dostali tam, kde potrebujeme. Mnoho ľudí v podstate vie, že ideálne množstvo krokov je od 8000 – 10000.
My však ráno vstaneme a ponáhľame sa výťahom do auta. Autom sa môžeme zastaviť na McDrive :-D. (prvý krát som bol asi pred týždňom) kde si dáte raňajky, desiatu… však to asi poznáte. Autom sa parkuje čo najbližšie pri práci a výťahom sa dostaneme do kancelárie. Odsedieť si 8-12 hodín denne nie je nič výnimočné, bohužiaľ alarmujúce. Najviac alarmujúce je to, že takýto stereotyp majú aj deti, nie len stredoškoláci, ale aj zo základnej školy, či škôlkári. Zlaté to časy, keď som sa presúval do školy 3 km peši, jazdil som vyše 7 km na zimný štadión na bicykli, kde som si to odmakal a nazad domov (2x denne).
Samozrejme, existujú ľudia, čo majú opačný extrém. Robia fyzicky a denne z bodu A do bodu B prenesú niekoľko možno aj niekoľko tisíc kg bremien. Samozrejme, že to robia tak, ako im to je najľahšie a vôbec neberú dôraz na pohybový aparát, chrbticu. Začnú ho brať na vedomie až keď im lekár povie, máte chrbticu a kĺby ako 70 ročný. S úsmevom som veľmi často počul hlášku: Telo má ísť do hrobu, zhumpľované 😀 , alebo : Zem vytiahne 🙂
Obe skupiny ľudí ku mne chodia a ich počet každým dňom narastá. Dnes môžeme považovať vertebrogénne ochorenia (ochorenia chrbtice) a ochorenia pohybového aparátu, kľudne za civilizačné.
Profesor Pavel Kollář fyzioterapeut a uznávaný odborník v oblasti rehabilitácie na jednej zo svojich prednášok povedal : Hýbeme sa buď veľmi málo, alebo veľmi zle.
Týmto som chcel apelovať na skupinu či už amatérskych, ale aj profesionálnych športovcov, ktorí taktiež zanedbávajú kompenzáciu pri svojom zaťažení. Často krát si nesprávnymi tréningovými metódami a extrémnym preťažením vytvoria dlhodobé chronické zranenia. Každý to poznáme vetou: Športom k trvalej invalidite 🙁
Pokiaľ však človek má záujem, nájde dostatok odborníkov z radov fyzioterapeutov, kondičných trénerov, ktorí zdiagnostikujú a pripravia účinný plán, aby človek nemusel ísť do starého železa. Jedine čo potrebujú, je účinná spolupráca a chcenie pacienta, či klienta.
Na záver môžem z praxe povedať, že je oveľa príjemnejšia prevencia, ako riešenie akútnych, či chronických problémov.
🙂
Autor článku : Bc. Richard Knoška
Prevádzka : Krivá 23, Košice, 5. poschodie – č. dverí 504
