S pravdou von: Všetky ochorenia sa začínajú v emocionálnom tele

Dnes už dobre známa otrepaná téma, všetky choroby sú zo stresu je pravdivá a nikto nemôže proti tomu namietať.

Veľa ľudí však neakceptuje to, že každá choroba sa začína mimo fyzického tela, je v našom energetickom poli. Nechcem sa tu baviť o aure a o tom či v ňu veríte.

Úprimne, je mi to jedno. Mnohé neduhy zdravia sú spojené zo zlými zážitkami v detstve a našej minulosti, taktiež sú, ale aj odrazom nášho doterajšieho života a ak nerešpektujeme signály navôkol vieme si pekne zavariť.

Ďalším problémom je aj to, že my chceme chorobu zastaviť nie vyriešiť, chceme vymazať všetky príznaky a málokedy sa zamýšľame nad tým, aké posolstvo nám choroba nesie. Veľa krát siahame po liekoch proti bolesti, alebo liekoch, ktoré neriešia príčinu problému, len potláčajú jeho symptómy.

Po potlačení symptómov, človek absolútne nepátra, aký odkaz mu chcelo telo dať. Tento signál je veľmi dôležitý, lebo je to akýsi varovný prst s odkazom zobuď sa!

Napríklad taká akútna bolesť chrbta – lumbago, ľudovo povedané seknutie. Veľmi nepríjemná záležitosť sprevádzaná obmedzením pohybu, bolesťou. Čo však človek spraví? Spraví všetko preto, aby sa mohol vystrieť a pohybovať, aby necítil hlavne bolesť. Veľmi málo ľudí sa však začína zaujímať o to v akom stave je ich chrbtica, aké preventívne opatrenia človek mohol spraviť. Mohol by som sa viac hýbať? Lepšie v práci sedieť? Pravidelne robiť zdravotné cvičenia? Správne dvíhať ťažké predmety a s uvedomením robiť ťažké domáce práce? … Čo ďalej?

Už málokto sa zamyslí aj nad tým ostatným či jeho práca neprekračuje hranicu únosnosti, či človek nebol veľmi pyšný a povýšenecký k druhým osobám, alebo nemal v sebe spracovaný strach o financie a hmotný majetok, či len telo baží po niečom úplne inom. Toto môžu byť výrazné činitele, ktoré vedia ovplyvniť naše telo na tak vysokej úrovni, že sa nedokážeme ubrániť.

Niekedy vidíme aj týmto urýchleným životom to, že ľudia idú na výkon vo všetkých smeroch. V minulosti som vo Zvolene v mojich začiatkoch súkromnej praxe mal mladého futbalistu. Vyhľadal ma po opakovaných výronoch členkového kĺbu, či by som mu s tým vedel pomôcť. Prvé stretnutie som si spravil kratšie vyšetrenia a spravil som mu klasickú procedúru s tým, že som pátral po informáciách, či je všetko v poriadku v jeho osobnom živote, či priveľa netrénuje, či nemá prehnané nároky na svoje telo. Bol to zaujímavý rozhovor. Pri druhom sedení, sme sa venovali, už aj preventívnym cvičeniam, hoc klient skôr vyžadoval predchádzajúcu procedúru so slovami tá masáž bola s tým naťahovaním perfektná to mi určite pomôže viac, keby ste mi ju ešte raz zopakoval. Už som videl, že preventívne cvičenie, kde klient musel byť aktívny nebolo podľa jeho gusta, absolvoval to a akceptoval – asi pochopil, že to môže byť aj prevencia. Pri tretej terapií sme skombinovali cvičenia, ale aj príjemnú zdravotnú reflexnú masáž, či iné manuálne techniky v okolí členka. Počas masáže som spustil rozhovor o tom, že opakované zranenia, môžu byť aj problémom v oblasti myslenia, až prílišného chcenia či tlačenia na pílu. Nesnažil som sa radiť, ale naviesť na to, aby sa športovec zamyslel nad takouto myšlienkou a možno sa sám všímal v kritických situáciách, či to je fakt tak. Potom ma prekvapila, prudká odpoveď, že to s tým nič nemá spoločné a sú to nepodložené teórie šarlatánov. Toto bola posledná návšteva tohto športovca, ktorý povedal, že sa povenuje cvičeniu a cíti sa oveľa lepšie.

Po možno troch rokoch, kedy som prevádzku vo Zvolene už nemal a chodil som pracovať do Zvolena len sporadicky mi zazvonil telefón kedy sa mi ozval tento klient so žiadosťou, či mu neviem pomôcť, lebo mal opäť úraz v členku. Paradoxne si ho neprivodil pri futbale. Naše cesty sa už nestretli, ale verím, že pacient to vyriešil a začal akceptovať aj stránku emocionálnej pohody a prestal tlačiť tak na pílu.

Toto bol jeden príklad toho, že chorobu netreba brať len ako prekliatie, ale ako upozornenie s uvedomením podstaty a zároveň zlepšenia životného štýlu v rámci starostlivosti o svoje telo.

Ponaučenie je veľmi jednoduché. Neberme chorobu, ako tragédiu, ale možno ako začiatok riešenia dlhodobého problému.